Jedným z najsilnejších nástrojov formovania názorov ľudí ako jednotlivcov či spoločnosti ako celku sú v súčasnej dobe nepochybne i médiá. Redaktor napíše článok, urobí reportáž a jedno či druhé sa potom dostáva k veľkej mase ľudí. A či chceme, či nechceme, to, čo čítame, čo vidíme, čo počujeme, rôznym spôsobom ovplyvňuje našu mienku. Mienku o spoločnosti, o problémoch, o ľuďoch, o exekúcii, o exekútoroch… Zároveň majú médiá v tejto súvislosti priestor poskytnúť „bežnému ľudu“ kde tu nejakú radu v určitých životných situáciách. Pri tejto činnosti by sa však malo postupovať dôsledne. V prvom rade už pri preštudovaní danej problematiky, aby sa na nič dôležité nezabudlo, alebo aby nedošlo k nesprávnemu výkladu zákona. Následne pri písaní samotného textu treba tiež myslieť na to, že zaviesť sa dá napríklad aj vynechaním určitej časti textu zákona. Radšej napísať plné znenie a najdôležitejšie veci čitateľom zdôrazniť, než napríklad zmeniť význam textu vynechaním jeho časti.
Bohužiaľ často sa dá naraziť na rôzne reportáže či články zaoberajúce sa témami z oblasti exekúcie, ktoré poskytujú neúplné informácie, či dokonca zavádzajú ľudí neoverenými informáciami, alebo podrobujú kritike postup súdneho exekútora, ktorý bol v súlade so zákonom. V tejto súvislosti treba uviesť, že sa objavujú aj také reportáže, v ktorých redaktor niekde uprostred jednou nenápadnou vetou spomenie, že postup exekútora bol v súlade so zákonom, avšak celá reportáž v konečnom dôsledku vyznie tak, že aj bežný nezainteresovaný divák vznesie na exekútora kritiku doma pred televízorom.
Pre ilustráciu by som sa na teraz chcel zamerať na články uverejnené v slovenskej tlači a na internete počas mesiaca august 2013, ktoré v oblasti exekúcie poskytli ľuďom nesprávne, neúplné, či nedostatočné informácie, resp. neposkytli im dôležité informácie, ktoré by viacerým čitateľom mohli reálne pomôcť.
TEXT č. 1: KROK ZA KROKOM. Korzár 02/08/2013. Autor: joč. Strana: 10. Číslo: 178/2013, resp. KROK ZA KROKOM. Korzár 05/08/2013. Autor: joč. Strana: 10. Číslo: 180/2013
Autor v článkoch popisuje postup exekútora v jednotlivých štádiách exekučného konania. Popis autora je vcelku prehľadný, avšak v časti označenej „1. Upovedomenie o začatí exekúcie“ pri doručovaní upovedomenia o začatí exekúcie uvádza informácie, ktoré nezodpovedajú reálnemu právnemu stavu. Autor tu uvádza nasledovné: „Exekútor poverený prípadom pošle oznam o začatí exekúcie, prípadne o jej spôsobe a predbežných trovách. Povinného, ako zákon nazýva dlžníka, vyzve, aby uspokojil pohľadávku alebo aby do 14 dní vzniesol námietky. Súčasne mu zakáže nakladať s majetkom, ktorý podlieha exekúcii. Upovedomenie o začatí exekúcie sa doručuje do vlastných rúk. Ak poštár nezastihol adresáta ani na druhý pokus, nechá mu odkaz, že zásielku uložil na pošte. Neprevzatá zásielka sa pokladá za doručenú na tretí deň od uloženia na pošte. Podobne sa postupuje, ak povinný bezdôvodne odoprie upovedomenie prijať. Za doručené sa považuje dňom odopretia.“
V hrubo vyznačenej časti sa autor dostáva k tzv. fikcii doručenia. Uvedeným termínom sa má na mysli to, že zásielka sa považuje za doručenú aj napriek tomu, že reálne adresátovi nebola doručená. Fikcia doručenia v rámci exekúcie je osobitne upravená v ustanoveniach § 49 ods. 2 a ods. 3 Exekučného poriadku. Týmto ustanoveniam predchádza ustanovenie § 49 ods. 1 Exekučného poriadku, podľa ktorého súdny exekútor doručuje upovedomenie o začatí exekúcie oprávnenému (označenie veriteľa v exekučnom konaní) a povinnému (označenie dlžníka v exekučnom konaní), pričom náhradné doručenie upovedomenia o začatí exekúcie povinnému, ktorý je fyzickou osobou, je vylúčené. Nasledujúce dva odseky potom upravujú spomenutú fikciu doručenia, ktorú zákon predpokladá pri doručovaní písomností:
a) fyzickej osobe oprávnenej podnikať na adresu jej miesta podnikania uvedenú v obchodnom registri alebo v inom registri, v ktorom je zapísaná,
b) právnickej osobe na adresu jej sídla uvedenú v obchodnom registri alebo v inom registri, v ktorom je zapísaná a
c) fikciu doručenia pri bezdôvodnom odopretí prijatia upovedomenia o začatí exekúcie.
V prvých dvoch prípadoch sa písomnosť po troch dňoch od vrátenia nedoručenej zásielky exekútorovi považuje za doručenú, a to aj vtedy, ak sa fyzická osoba oprávnená podnikať, resp. ten, kto je oprávnený konať za právnickú osobu, o tom nedozvie; zároveň však zákon vyžaduje splnenie podmienky, že iná adresa fyzickej osoby oprávnenej podnikať, resp. právnickej osoby, nie je exekútorovi známa.
V treťom prípade, teda pri bezdôvodnom odopretí prijatia upovedomenia o začatí exekúcie povinným, je toto upovedomenie doručené dňom, keď bolo jeho prijatie odopreté. O tejto skutočnosti musí byť povinný poučený tým, kto ho doručuje.
Na záver treba dodať, že autorom uvedená informácia „Neprevzatá zásielka sa pokladá za doručenú na tretí deň od uloženia na pošte.“ pritom nemá základ ani v Exekučnom poriadku ako osobitnom právnom predpise, ani v Občianskom súdnom poriadku ako všeobecnom právnom predpise. Z uvedeného je teda zrejmé, že informácia uvedená redaktorom je nesprávna.
TEXT č. 2: Otázky a odpovede o exekúciách penzií. Pravda 26/08/2013. Autor: Redakcia. Strana: 18, resp. Môže mi exekútor siahnuť aj na nemocenskú dávku? pravda. sk. 31/08/2013. Autor: dh.
V predmetných článkoch autor odpovedá na vybrané praktické otázky ohľadom exekúcie. V rámci svojich odpovedí odporúča dôchodcom najvhodnejší postup v tom ktorom prípade. Vo svojej reakcii by som sa chcel zamerať na túto časť článku:
„Často sa stáva, že účet, na ktorý chodí penzistovi dôchodok, exekútor zablokuje, a dôchodca si myslí, že účet zablokovala Sociálna poisťovňa. Dôchodca tak ostane vlastne bez akýchkoľvek prostriedkov. Má v takomto prípade nejakú možnosť dostať sa k svojej penzii? Ako má postupovať, aby sa dostal aspoň k základnej sume potrebnej na živobytie?
Zo zákona o sociálnom poistení má dôchodca možnosť vybrať si spôsob poukazovania dôchodku. Jedným z nich je poukazovanie dôchodku na jeho osobný účet v banke. Sociálna poisťovňa neblokuje ani nemá možnosť blokovať účet dôchodcu. V prípade, že dôchodca nie je spokojný s poukazovaním dôchodku na jeho osobný účet, má možnosť požiadať Sociálnu poisťovňu o poukazovanie dôchodku prostredníctvom pošty v mieste bydliska. Sociálna poisťovňa vykoná zmenu v spôsobe poukazovania dôchodku najneskôr do splátky splatnej v treťom kalendárnom mesiaci nasledujúcom po kalendárnom mesiaci, v ktorom bola žiadosť o zmenu spôsobu výplaty dôchodku doručená Sociálnej poisťovni.“
Z uvedenej odpovede sa zdá, ako keby išlo v tomto prípade o jedinú možnosť, t.j. že dôchodca si zo zablokovaného účtu nemôže vybrať žiadne finančné prostriedky, a preto mu autor odporúča zmenu spôsobu poukazovania dôchodku. Čo ale v prípade, že by si chcel dôchodca naďalej vyberať dôchodok zo zablokovaného účtu? Alebo čo v prípade, ak sa nejedná o dôchodcu, ale napr. o povinného, ktorý poberá mzdu a tá mu je poukazovaná na jeho zablokovaný účet? Majú obaja nejakú možnosť alebo majú „smolu“? Odpoveď na túto otázku možno nájsť v ustanoveniach Exekučného poriadku, ktoré upravujú prostriedky nepodliehajúce exekúcii odpísaním z účtu v banke (§ 104 Exekučného poriadku). Takýmito prostriedkami sú:
a) prostriedky na účte do výšky 99,58 eura (ak má povinný viac účtov, exekúcii nepodliehajú prostriedky na účte do výšky 99,58 eura len na jednom z nich),
b) prostriedky, ktoré sú výslovným vyhlásením povinného určené na výplatu miezd jeho zamestnancov na výplatné obdobie najbližšie dňu, keď bol banke doručený príkaz na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke,
c) v prípade, že má povinný zasielanú mzdu alebo iné príjmy na účet v banke, (podľa ustanovenia § 104 ods. 2 Exekučného poriadku) nepodliehajú exekúcii uvedeným spôsobom ani prostriedky do výšky sumy, ktorá sa podľa zákona nesmie povinnému zraziť z mesačnej mzdy alebo z iných príjmov, a to od momentu, keď táto skutočnosť bola banke oznámená.
Z uvedeného je zrejmé, že povinný má možnosť, ako sa dostať k základnej sume, potrebnej pre živobytie, aj priamo zo svojho účtu. Musí si však uplatniť vyhlásenie podľa
ustanovenia § 104 ods. 2 Exekučného poriadku, v ktorom uvedie sumu, ktorú žiada uvoľniť. Toto vyhlásenie by malo byť k dispozícii v každej banke. Vyplnené vyhlásenie následne povinný zašle exekútorovi spolu s dokladmi, ktoré preukazujú, že sú mu na jeho účet takéto prostriedky skutočne zasielané (výpisy z účtu za posledné dva mesiace, potvrdenie o výške príjmov zasielaných na účet za posledné dva mesiace). Súdny exekútor podľa priložených dôkazov povinnému vypočíta základnú sumu, ktorá sa mu podľa zákona nesmie zraziť z mesačnej mzdy alebo z iných príjmov a vo vyhlásení uvedie sumu, ktorá má byť povinnému uvoľnená jedno rázovo alebo uvoľňovaná mesačne (v závislosti od toho, či je výška jeho príjmov mesačne rovnaká alebo každý mesiac rôzna). Na základe exekútorom odsúhlaseného vyhlásenia následne banka uvoľní, resp. uvoľňuje, povinnému sumu, ktorú exekútor uviedol (v prípade, že nesúhlasil s výškou sumy uvedenou povinným) alebo schválil (v prípade, že s ňou súhlasil).
Okrem toho má povinný, ako bolo uvedené vyššie pod písmenom a), bez uplatnenia vyhlásenia podľa § 104 ods. 2 Exekučného poriadku možnosť výberu finančných prostriedkov vo výške 99,58 eura. Jedná sa však iba o jedno rázový výber, takže pre výber ďalších finančných prostriedkov by sa malo použiť spomenuté vyhlásenie.
Aj na týchto prípadoch môžeme pozorovať, ako sa dá ľahko niekoho zaviesť nesprávnou informáciou (text č. 1) alebo vynechaním dôležitých informácií, ktoré by ľuďom mohli pomôcť (text č. 2). Uvedené „nedokonalosti“ článkov, resp. reportáží, z oblasti exekúcie sú dôsledkom viacerých faktorov. Nemusí to byť len nedostatočné naštudovanie danej problematiky, ale aj nesprávny výklad a bez pochýb aj chýbajúce skúsenosti z praxe. Práve posledné uvedené sa dá istým spôsobom minimalizovať aj takou formou, ako sa snaží náš exekútorský úrad. Veríme, že články uverejňované na našej webovej stránke pomôžu aj povinným k väčšej informovanosti ohľadom dostupných možností podľa Exekučného poriadku. Aj na základe príkladov uvedených vyššie totiž možno konštatovať, že nie vždy dokážu médiá povinným pomôcť tým najlepším spôsobom, ba niekedy sú schopné ľudí aj zaviesť.
Osobitným prípadom zavádzania je prístup niektorých redaktorov k vykresľovaniu exekútorov ako „cynických oblúd“ napriek tomu, že nenápadnou vetou uprostred reportáže skonštatujú, že „exekútor síce postupoval podľa zákona“ a za tým dodajú „ale…“. V tejto súvislosti je vhodné si uvedomiť, že pri výkone exekučnej činnosti sa jedná o tzv. nútený výkon exekučných titulov, ktorý pochopiteľne nie je príjemnou skúsenosťou pre povinného, avšak na druhej strane, tak ako si napríklad Sociálna poisťovňa podľa zákona vykonávaním zrážok z dôchodku povinných iba plní svoju povinnosť, rovnako tak postupuje podľa zákona aj súdny exekútor pri výkone exekúcie, nakoľko vykonanie exekúcie je po prijatí poverenia na vykonanie exekúcie jeho povinnosťou.
JUDr. Stanislav Podmanický – koncipient
JUDr. Rudolf Krutý – súdny exekútor