Dlhuje Vám mzdu firma? Obráťte sa na súd…

Reakcia na: http://hnporadna.hnonline.sk/clanky-168/dlhuje-vam-mzdu-firma-obratte-sa-na-sud-620973

V súčasnosti už snáď nenájdete človeka, ktorý by sa nesťažoval na svojho zamestnávateľa. Nevyplatenie mzdových nárokov však znamená vážny zásah do života zamestnanca a ohrozenie existenčnej situácie jeho rodiny. V prípade, ak zamestnávateľ nevyplatí mzdu, môže zamestnanec okamžite skončiť pracovný pomer. Okamžité ukončenie pracovného pomeru je možné uplatniť ak je zamestnávateľ v omeškaní dlhšie ako 15 dní . Čo však s nevyplatenou mzdou, na ktorú vznikol zamestnancovi nárok?  Nevyplatenie mzdy je vážnym porušením pracovnoprávnych predpisov, ktoré na základe podnetu v zmysle § 150 zákona č. 311/2011 Z.z  rieši inšpektorát práce.  Výsledkom podania podnetu zamestnanca môže byť teda nariadenie pre zamestnávateľa o vyplatení mzdového nároku a rozhodnutie o uložení pokuty. Väčšina porušení pracovnoprávnych predpisov sa takýmto spôsobom vyrieši a zamestnancom sú vyplatené mzdové nároky, ktoré boli predmetom sporu.

V praxi  však nastávajú aj situácie keď ani na základe nariadenia inšpektorátu práce nedôjde k vyplateniu mzdových nárokov. Rozhodnutie inšpektorátu práce je síce možné vymáhať formou exekúcie, avšak oprávneným v tomto exekučnom konaní nie je zamestnanec, ale inšpektorát práce,  t. j. vymožená pohľadávka je príjmom štátneho rozpočtu. Vymáhaná pohľadávka predstavuje iba pokutu uloženú zamestnávateľovi. Samotné rozhodnutie inšpektorátu práce však nie je podkladom na  vymoženie mzdových nárokov zamestnanca formou exekúcie. Súčasne s podaním podnetu je vhodné pokúsiť sa dohodnúť so zamestnávateľom formou zmieru či predžalobnej výzvy. Až v prípade neúspešného pokusu o zmierne vyriešenie veci je namieste riešenie veci súdnou cestou.

V zmysle § 14 zákona č. 311/2011 Z.z  „Spory medzi zamestnancom a zamestnávateľom o nároky z pracovnoprávnych vzťahov prejednávajú a rozhodujú súdy.“ V uvedenom prípade je teda potrebné podať žalobu resp. návrh na vydanie platobného rozkazu na  príslušnom súde. Vecne a miestne príslušným súdom je okresný súd v územnom obvode ktorého má zamestnávateľ sídlo, prípadne miesto podnikania. Ak sa zamestnanec rozhodne podať žalobu na súd, môže si súčasne uplatniť aj úroky s omeškania. Premlčacia doba je tri roky a začína plynúť odo dňa splatnosti mzdového nároku.

Negatívom je však skutočnosť,  že je potrebné zaplatiť súdny poplatok vo výške 6% z žalovanej sumy.   V zmysle uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 26. 10. 2010 sp. zn. 5Sžo/219/2010 pri rozhodovaní o oslobodení od súdnych poplatkov súd prihliada na majetkové a sociálne pomery žiadateľa, ktoré musí vierohodným spôsobom preukázať, výšku súdneho poplatku a povahu spoplatňovaného úkonu. To znamená, že v prípade ak je zamestnanec vo finančnej tiesni má právo podať spoločne so žalobou aj žiadosť o odpustenie súdnych poplatkov. Súd prizná oslobodenie v prípade, ak to pomery účastníka odôvodňujú a ak nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. O zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva ide najmä vtedy, ak už zo skutkových tvrdení žiadateľa je nepochybné, že mu vo veci nemôže byť vyhovené. Svojvoľným uplatňovaním alebo bránením práva je najmä šikanózny výkon práva alebo zjavné odďaľovanie splnenia povinností.

V návrhu na odpustenie súdnych poplatkov musia byť pomery účastníka dokladované:

a)      vyplneným tlačivom, ktorého vzor uverejní ministerstvo spravodlivosti na svojom webovom sídle alebo

b)      rozhodnutím o hmotnej núdzi podľa zákona č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi v platnom znení.

V samotnej žalobe je potrebné uviesť, ktorému súdu je žaloba určená presné označenie zamestnanca a zamestnávateľa. Súčasne pravdivo opísať rozhodujúce skutočnosti – začatie pracovného pomeru, jeho dĺžku prípadne jeho skončenie. Súčasne je potrebné priložiť právne relevantné doklady preukazujúce tvrdené skutočnosti – pracovnú zmluvu, prípadne dohodu o skončení pracovného pomeru alebo výpoveď. V závere žaloby je potrebné uviesť, čoho sa zamestnanec domáha – presnú výšku nevyplateného mzdového nároku, trovy konania prípadne úroky z omeškania. Súd vydá platobný rozkaz voči dlžníkovi v lehote 10 pracovných dní, ak navrhovateľ – zamestnanec spolu s návrhom na začatie konania predloží aj  platobný rozkaz na tlačive, ktorého vzor je uvedený na stránke Ministerstva spravodlivosti SR a ak sú splnené podmienky na vydanie platobného rozkazu a ak bol zaplatený súdny poplatok. Platobným rozkazom zaviaže zamestnávateľa aby do 15 dní od doručenia platobného rozkazu zaplatil zamestnancovi uplatnený mzdový nárok a trovy konania alebo aby v tej istej lehote podal odpor na súde. Platobný rozkaz, proti ktorému nebol podaný odpor, resp. odpor nebol odôvodnený, má účinky právoplatného rozsudku. Samotný právoplatný platobný rozkaz je exekučným titulom a na jeho základe je možné vymáhať mzdový nárok zamestnanca  formou exekúcie.

Na základe uvedeného sa môže zamestnanec obrátiť na exekútora na vymoženie mzdového nároku. Exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Z návrhu na vykonanie exekúcie musí byť zjavné, ktorému exekútorovi je určený, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo navrhuje, musí byť podpísaný a datovaný.

Okrem toho návrh na vykonanie exekúcie musí obsahovať :

  • meno, priezvisko, bydlisko účastníkov, prípadne bydlisko zástupcov, údaj o štátnom občianstve, ak je účastníkom fyzická osoba, názov alebo obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo, pokiaľ je pridelené, ak je účastníkom právnická osoba (účastníkmi konania sú v tomto prípade ako oprávnený – zamestnanec a ako povinný – zamestnávateľ),
  • presné označenie exekučného titulu,
  • vymedzenie vymáhaného nároku, prípadne označenie dôkazov, ktorých sa oprávnený dovoláva.

Prílohu návrhu tvorí :

  • rozhodnutie súdu opatrené potvrdením o vykonateľnosti, prípadne jeho osvedčená fotokópia (potvrdením o vykonateľnosti opatrí exekučný titul súd, ktorý vo veci rozhodoval ako súd prvého stupňa),
  •  kolok v hodnote 16,50 € ako súdny poplatok za vydanie poverenia (aj v tomto prípade  môže súd na návrh priznať účastníkovi celkom alebo sčasti oslobodenie od súdnych poplatkov. V prípade ak si zamestnanec bude uvedené uplatňovať, spoločne s návrhom na vykonanie exekúcie priloží aj návrh na odpustenie od súdnych poplatkov).

Po doručení návrhu súdny exekútor, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom súdu a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Exekútor môže začať vykonávať exekúciu až udelením poverenia súdu na jej vykonanie.

Exekútor poverený vykonaním exekúcie sa postará o jej vykonanie niektorým so spôsobov uvedených v § 63 Exekučného poriadku. Pri vymáhaní nevyplatených mzdových nárokov pôjde najčastejšie o vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke, prikázaním iných peňažných pohľadávok, exekúcia predajom hnuteľných vecí, exekúcia predajom podniku  a exekúcia predajom nehnuteľnosti.

Okrem začatia občianskoprávneho konania  zamestnanec môže riešiť nevyplatenie mzdy a odstupného v trestnoprávnom konaní. V zmysle § 214 ods. 1 Trestného zákona „ Kto ako štatutárny orgán právnickej osoby alebo fyzická osoba, ktorá je zamestnávateľom, alebo ich prokurista nevyplatí svojmu zamestnancovi mzdu, plat alebo inú odmenu za prácu, náhradu mzdy alebo odstupné, na ktorých vyplatenie má zamestnanec nárok, v deň ich splatnosti, hoci v tento deň mal peňažné prostriedky na ich výplatu, ktoré nevyhnutne nepotreboval na zabezpečenie činnosti právnickej osoby alebo činnosti zamestnávateľa, ktorý je fyzickou osobou, alebo vykoná opatrenia smerujúce k zmareniu vyplatenia týchto peňažných prostriedkov, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.“  Nevyplatenie mzdy a odstupného zakladá trestnoprávnu zodpovednosť štatutárneho orgánu právnickej osoby alebo fyzickej osoby zamestnávateľa. Za podanie trestného oznámenia ani za uplatnenie náhrady škody v trestnom konaní sa neplatia žiadne poplatky.

Trestné oznámenie je potrebné podať na príslušnom okresnom oddelení policajného zboru, zväčša v sídle zamestnávateľa. Rovnako ako v občianskoprávnom konaní je potrebné uviesť všetky okolnosti nevyplatenia mzdy a označiť aj dôkazné prostriedky, napr. pracovná zmluva alebo výsluch svedkov. Nakoľko v Slovenskej republike nie je zavedená trestnoprávna zodpovednosť právnických osôb, trestné oznámenie je možné podať iba na konkrétny štatutárny orgán, prokuristu alebo fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom. V rámci trestného konania si môže zamestnanec uplatniť sumu, ktorú mu je zamestnávateľ dlžný a zároveň náhradu škody vzniknutej nevyplatením  mzdového nároku. Za podanie trestného oznámenia ani za uplatnenie náhrady škody v trestnom konaní sa neplatia žiadne poplatky.

Otázku náhrady škody súd rieši zároveň spoločne otázkou o vine a treste. Po nadobudnutí právoplatnosti je rozhodnutie o náhrade škody spôsobilým exekučným titulom a je ho možné vymáhať formou exekúcie.

Mgr. Barbora Kubíková – zamestnanec exekútorského úradu

JUDr. Rudolf Krutý, PhD. – súdny exekútor

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.