JUDr. Rudolf Krutý, PhD.

Odpoveď:

Dobrý deň,

Z obsahu Vášho podania nie je možné identifikovať príspevok, ktorý Váš manžel dostal na deti, a preto nie je možné určiť, či uvedený príspevok podlieha, resp. nepodlieha exekúcii.

Pohľadávky nepodliehajúce exekúcii upravuje zákon NR SR č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v platnom znení v §§ 104, 111 a 112, pričom medzi tieto pohľadávky napríklad patria: príspevok pri narodení dieťaťa, opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately finančného charakteru poskytované podľa osobitného predpisu, náhradné výživné, príspevky na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa a štátne sociálne dávky.

Exekúciu prikázaním pohľadávky z účtu v banke upravuje § 94 a nasl. Exekučného poriadku.

Exekútor poverený vykonaním exekúcie prikáže banke, ktorá vedie účet povinného, aby po doručení príkazu na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke (ďalej len “príkaz na začatie exekúcie”) zablokovala sumu vo výške pohľadávky a jej príslušenstva z účtu povinného s výnimkou plnenia za účelom uspokojenia pohľadávky oprávneného, jej príslušenstva a trov exekúcie bezhotovostným prevodom na účet určený exekútorom.

Exekútor poverený vykonaním exekúcie upovedomení o začatí exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke oprávneného a povinného a zakáže povinnému, aby po tom, keď sa mu doručí upovedomenie o začatí exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke, nakladal s prostriedkami na účte až do výšky vykonateľnej pohľadávky a jej príslušenstva s výnimkou nakladania s prostriedkami na účte len za účelom uspokojenia pohľadávky oprávneného, jej príslušenstva a trov exekúcie.

Odpoveď:

Dobrý deň,

V prípade, ak máte právoplatné a vykonateľné súdne rozhodnutie, ktorým bola Vášmu bývalému manželovi uložená povinnosť platiť výživné a túto povinnosť neplní, odporúčame Vám podať návrh na vykonanie exekúcie na vymoženie výživného.

S návrhom na vykonanie exekúcie sa môžete obrátiť, na ktorýkoľvek exekútorský úrad v SR, podľa Vášho výberu.

Z návrhu na vykonanie exekúcie musí byť zjavné, ktorému exekútorovi je určený, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísaný a datovaný. Okrem toho návrh na vykonanie exekúcie musí obsahovať meno, priezvisko, bydlisko účastníkov, prípadne bydlisko zástupcov, údaj o štátnom občianstve, ak je účastníkom fyzická osoba, názov alebo obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo, pokiaľ je pridelené, ak je účastníkom právnická osoba, a presné označenie exekučného titulu, vymedzenie vymáhaného nároku, prípadne označenie dôkazov, ktorých sa oprávnený dovoláva.

 K návrhu na vykonanie exekúcie je potrebné pripojiť:

–          rovnopis rozhodnutia, ktorým bola Vášmu bývalému manželovi uložená povinnosť platiť výživné;  na rozhodnutí musí byť vyznačená doložka právoplatnosti a vykonateľnosti (vyznačí ju príslušný súd, ktorý vydal rozhodnutie)

–          prehlásenie o neplatení výživného (v prehlásení uvediete informáciu, že povinný neplatí výživné v stanovenej výške, pričom  ku dňu podania návrhu je dlžná suma prestavuje … EUR).

Podľa § 4 ods. 2, písm. e) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch od poplatku je oslobodený navrhovateľ v konaní o určenie výživného, v konaní o jeho zvýšení, ako aj v konaní o uplatnení práva na zaplatenie úrokov z omeškania s plnením výživného a v konaní o uznanie alebo vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia o výživnom.

Pre úplnosť k Vašej otázke si Vás dovoľujeme upozorniť na zákon č. 201/2008 Z. z. o náhradnom výživnom. Náhradné výživné sa uplatňuje na príslušnom Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny podľa miesta trvalého pobytu dieťaťa.

Nárok na náhradné výživné vznikne, ak sú splnené nasledovné podmienky:

1. neplnenie vyživovacej povinnosti povinnou osobou v plnej výške v lehote a spôsobom určených právoplatným rozhodnutím súdu alebo súdom schválenou dohodou najmenej tri po sebe nasledujúce mesiace od splatnosti poslednej splátky výživného a ak exekučné konanie trvá najmenej tri mesiace od doručenia návrhu na vykonanie exekúcie exekútorovi, alebo
2. oprávnenej osobe nevznikol nárok na sirotský dôchodok alebo sirotský výsluhový dôchodok, alebo suma sirotského dôchodku, alebo sirotského výsluhového dôchodku je nižšia ako suma minimálneho výživného ustanoveného zákonom o rodine.

Ak je splnená jedna z uvedených podmienok má oprávnená osoba nárok na náhradné výživné ak:

1. si riadne plní povinnú školskú dochádzku, ak ide o dieťa, ktoré je povinné plniť povinnú školskú dochádzku,
2. má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a zdržiava sa na území Slovenskej republiky; to neplatí ak sa oprávnená osoba zdržiava v cudzine z dôvodu štúdia v cudzine,
3. priemerný mesačný príjem za posledných šesť kalendárnych mesiacov predchádzajúcich kalendárnemu mesiacu, v ktorom bola podaná žiadosť o náhradné výživné, nepresahuje 2,2-násobok sumy životného minima.

Odpoveď:

Dobrý deň p. Marian K.,

nakoľko z Vašej otázky nie je možné jednoznačne určiť základné skutočnosti potrebné pre výpočet zrážky zo mzdy, t.j. či suma 550 EUR je výška Vašej čistej mzdy, či poskytujete výživné aj iným osobám, či je predmetom vymáhania prednostná alebo neprednostná pohľadávka, nie je možné jednoznačne určiť výšku zrážky, ktorú je Vám zamestnávateľ povinný vykonávať a teda ani to, či žiadate, aby Vám bola z mesačnej mzdy vykonávaná vyššia alebo nižšia zrážka.

Vzhľadom na vyššie uvedené Vám k Vašej žiadosti môžem poskytnúť len všeobecné stanovisko.

Čo sa týka vykonávania zrážok zo mzdy – spôsob vykonania exekúcie zrážkami zo mzdy je upravený v § 66 a nasl. Exekučného poriadku

Podľa § 66 ods. 1 a 3 Exekučného poriadku:

(1) Exekútor poverený vykonaním exekúcie

a) upovedomí o začatí exekúcie zrážkami zo mzdy oprávneného a povinného,

b) prikáže platiteľovi mzdy, aby odo dňa doručenia príkazu na začatie exekúcie zrážkami zo mzdy povinného  vykonával zo mzdy povinného určené zrážky a nevyplácal zrazené sumy povinnému.

(3) Povinný stráca dňom, keď sa platiteľovi mzdy doručí príkaz na začatie exekúcie, právo na vyplatenie tej časti mzdy, ktorá zodpovedá určenej výške zrážok.

Z uvedeného vyplýva, že dňom doručenia príkazu na začatie exekúcie Vášmu zamestnávateľovi strácate pravo na vyplatenie tej časti mzdy, ktorá zodpovedá určenej výške zrážok a Vášmu zamestnávateľovi vzniká povinnosť vykonávať zrážky z Vašej mzdy, avšak len do výšky vymáhanej pohľadávky a jej príslušenstva a trov exekúcie.

 Za realizáciu zrážok, a teda aj za výpočet výšky zrážky z Vašej mzdy zodpovedá zamestnávateľ.

Zamestnávateľ pri výpočte zrážky z Vašej mzdy za príslušný mesiac  musí rešpektovať ustanovenia Exekučného poriadku, a to konkrétne § 68 až 78 Exekučného poriadku a Nariadenia vlády SR č. 268/2006 Z.z. o rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia.

V prípade, ak by Vám zamestnávateľ v príslušnom mesiaci  vykonal zrážku v takom rozsahu, že by Vám po odrátaní zrážky nezostali finančné prostriedky vo výške, ktorá je potrebná na úhradu Vašich nákladov,  sa môžete v zmysle ustanovenia § 77 ods. 1 Exekučného poriadku obrátiť na oprávneného so žiadosťou o udelenie súhlasu na vykonávanie nižších zrážok z Vašej mzdy, a  ak sa oprávnený s Vami dohodne, že sa uspokojí s nižšími zrážkami, a ak to obaja oznámite exekútorovi, vyzve exekútor platiteľa mzdy, aby zrážal z Vašej mzdy  mesačne len sumu, s ktorou sa oprávnený uspokojí, ak táto suma neprevýši v príslušnom výplatnom období prípustnú výšku zrážok, inak vykoná platiteľ mzdy v príslušnom výplatnom období zrážky len v zákonom stanovenom  rozsahu.

Konkrétnejšie k výpočtu zrážok z Vašej mzdy:

Základom pre výpočet zrážok zo mzdy je čistá mzda (čistá mzda, ktorá sa vypočíta tak, že od mzdy sa odpočíta preddavok na daň alebo daň z príjmov fyzických osôb a poistné na zdravotné poistenie, poistné na sociálne poistenie, príspevok na starobné dôchodkové sporenie a poistné na sociálne zabezpečenie).

Do čistej mzdy sa započítava aj:                      

• čisté odmeny za vedľajšiu činnosť,
• náborový príspevok a
• hodnota naturálií.

Do čistej mzdy sa nezapočítavajú:

• prídavky na deti a 
• sumy poskytované na náhradu nákladov spojených s pracovným výkonom, a to najmä pri pracovných cestách.

Z mesačnej mzdy sa nesmie zraziť základná suma; spôsob jej výpočtu je ustanovený Nariadením vlády Slovenskej republiky č. 268/2006 Z.z. o rozsahu zrážok zo mzdy a výkone rozhodnutia.

Základná suma, ktorá sa nesmie zraziť mesačnej mzdy, je 60 % zo životného minima na plnoletú fyzickú osobu platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky, ( životné minimum = 198,09 EUR)

 Ak ide o výživné pre maloleté dieťa, základná suma, ktorú nemožno zraziť z mesačnej mzdy, je 70 % zo životného minima.

Zároveň, ak poskytujete výživné, tak na každú osobu, ktorej poskytujete výživné, sa započítava 25 % zo životného minima na plnoletú fyzickú osobu platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky; rovnako to platí aj na manžela povinného, ktorý má samostatný príjem. Okruh týchto osôb určuje zákon o rodine (deti, manžel a pod.). Uvedené sa však nezapočítava na tú osobu, v ktorej prospech trvá výkon rozhodnutia na vymoženie pohľadávky výživného.

Z čistej mzdy, ktorá zostáva po odpočítaní základnej sumy, a ktorá sa zaokrúhli na eurocenty smerom nadol na sumu deliteľnú troma, možno zraziť na vymoženie pohľadávky oprávneného len jednu tretinu.

Na prednostné pohľadávky uvedené sa zrážajú dve tretiny.

Prednostnými pohľadávkami sú

a) pohľadávky výživného,

b) pohľadávky náhrady škody spôsobenej poškodenému ublížením na zdraví,

c) pohľadávky náhrady škody spôsobenej úmyselnými trestnými činmi,

d) pohľadávky daní, poplatkov a ciel, pohľadávky na poistnom voči osobám, ktoré sú povinné platiť poistné na zdravotné poistenie a sociálne poistenie, pohľadávky na príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie voči osobám, ktoré sú povinné platiť príspevky na starobné dôchodkové sporenie, pohľadávky na preplatkoch na náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, dávkach sociálneho poistenia, dôchodkoch starobného dôchodkového sporenia, prídavku na dieťa, pohľadávky náhrady za príspevok na výživu dieťaťa a príspevok na úhradu potrieb dieťaťa zvereného do pestúnskej starostlivosti, pohľadávky úhrady za sociálne služby poskytované podľa osobitného predpisu.

Zároveň Vás však upozorňujem na skutočnosť, že suma, nad ktorú sa zvyšok čistej mzdy povinného zrazí bez obmedzenia, je 150 % zo sumy životného minima na plnoletú fyzickú osobu platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky.

V prípade, ak by ste žiadali zamestnávateľa o vykonávanie zrážok vo Väčšom rozsahu, ako to dovoľujú príslušné ustanovenia zákona, Vám uvedené umožňuje Exekučný poriadok svojím ustanovením § 73, na základe ktorého s Vaším súhlasom môže Váš zamestnávateľ vykonávať zrážky z Vašej mzdy aj vo väčšom rozsahu, ako to ustanovuje zákon, avšak ani v tomto prípade, nie je možné vykonávať zrážky zo základnej sumy.

Odpoveď:

Dobrý deň,

Nakoľko z Vašej otázky nie je možné konkrétne určiť o aký spôsob výkonu exekúcie sa jedná uvádzam Vám všeobecné stanovisko pre jednotlivé spôsoby výkonu exekúcie.

Ak sa jedná o výkon exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke:

V prípade vykonávania zrážok zo mzdy:

Povinnému sa nesmie zraziť z mesačnej mzdy základná suma, spôsoby jej výpočtu ustanoví vláda Slovenskej republiky.

Základná suma, ktorá sa nesmie zraziť povinnému z jeho mesačnej mzdy,je 60 % zo životného minima na plnoletú fyzickú osobuplatného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky.

Na každú osobu, ktorej povinný poskytuje výživné, sa započítava 25 % zo životného minima na plnoletú fyzickú osobuplatného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky; rovnako to platí aj na manžela povinného, ktorý má samostatný príjem.

Ak sa zrážky zo mzdy vykonávajú z miezd oboch manželov, započíta sa 25 % zo životného minima na plnoletú fyzickú osobu platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky na dieťa, ktoré spoločne vyživujú, každému z nich osobitne.

25 % zo životného minima na plnoletú fyzickú osobuplatného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky, sa nezapočítava na tú osobu, v ktorej prospech trvá výkon rozhodnutia na vymoženie pohľadávky výživného.

V súlade s ustanovením § 71 Exekučného poriadku, z čistej mzdy, ktorá zostáva po odpočítaní základnej sumy a ktorá sa zaokrúhli smerom nadol na sumu deliteľnú troma, možno zraziť na vymoženie pohľadávky oprávneného len jednu tretinu. Na prednostné pohľadávky sa zrážajú dve tretiny. Prednostné pohľadávky sa uspokojujú najprv z druhej tretiny, a až vtedy, ak táto tretina na ich úhradu nestačí, uspokojujú sa spolu s ostatnými pohľadávkami z prvej tretiny.

 V prípade vykonávania zrážok z dôchodku:

Základná suma, ktorá sa nesmie zraziť povinnému, ktorý je poberateľom dôchodkových dávok podľa osobitného predpisu,  dôchodkov starobného dôchodkového sporenia podľa osobitného predpisu, doplnkového výsluhového dôchodku podľa osobitného predpisu alebo dávok výsluhového zabezpečenia podľa osobitného predpisu  , je 100% zo životného minima na plnoletú fyzickú osobu platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky.

Odpoveď:

Dobrý deň.

Z obsahu Vašej otázky nie je možné určiť, či zo strany súdneho exekútora bol vydaný exekučný príkaz na zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnosť alebo exekučný príkaz na vykonanie exekúcie predajom nehnuteľnosti.

Vzhľadom na uvedené uvádzame základný rozdiel medzi zriadením exekučného záložného práva a výkonom exekúcie predajom nehnuteľnosti.

Exekučné záložné právo:

Zriadenie exekučného záložného práva upravuje § 167 a nasl. zákona NR SR č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v platnom znení.

 Podľa § 167 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku „(1) na nehnuteľnosť zapísanú v katastri nehnuteľností sa zriadi exekučné záložné právo zexekvovaním nehnuteľnosti zápisom zriadenia exekučného záložného práva do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov. V katastri nehnuteľností sa zapíše, že nehnuteľnosť sa zexekvováva pre vymáhanú pohľadávku. (2) Exekučné záložné právo na nehnuteľnosť zapísanú v katastri nehnuteľností možno zriadiť len na návrh oprávneného“.

 Zriadenie exekučného záložného práva je čisto zabezpečovací právny úkon. Účelom exekučného konania je totiž úspešné vymoženie celého vymáhaného nároku, preto zabezpečenie majetku povinného je v exekučnom konaní nevyhnutnosťou.

 Výkon exekúcie predajom nehnuteľnosti:

Pokiaľ ide o prípadný predaj nehnuteľnosti vo vlastníctve/spoluvlastníctve povinného, postup § 134 a nasl. Exekučného poriadku.

 Podľa § 134 ods. 1 Exekučného poriadku „exekúciu predajom nehnuteľnosti možno vykonať len vtedy, ak oprávnený s exekúciou predajom nehnuteľnosti označenej v upovedomení o začatí exekúcie predajom nehnuteľnosti (ďalej len “upovedomenie o začatí exekúcie”) súhlasí a ak sa preukázalo, že nehnuteľnosť je vo vlastníctve povinného“.

 Rozdiel medzi vyššie spomenutými inštitútmi teda spočíva v tom, že pokiaľ zriadenie exekučného záložného práva je iba zabezpečovacím právnym úkonom, predaj nehnuteľnosti vo vlastníctva/spoluvlastníctve povinného je spôsobom výkonu exekúcie. 

 Zriadenie exekučného záložného práva neznamená, že súdny exekútor automaticky pristúpi k výkonu exekúcie predajom nehnuteľnosti. Ak však súdny exekútor vydal exekučný príkaz predajom nehnuteľnosti, je možné predpokladať, že reálne pristúpi k predaju nehnuteľnosti vo vlastníctve/spoluvlastníctve povinného a týmto spôsobom teda zabezpečí uspokojenie pohľadávky oprávneného a trov exekúcie.

Ak bol vydaný exekučný príkaz predajom nehnuteľnosti vo vlastníctve/spoluvlastníctve povinného, povinný zabráni pokračovaniu výkonu exekúcie predajom nehnuteľnosti uhradením pohľadávky, vrátane trov exekúcie v celom rozsahu.

Odpoveď:

Dobrý deň,

podobná otázka ( predpokladám, že tiež od Vás ) je aj táto: “Dobrý deň, prosila by som Vás o zodpovedanie na otázku, či je možné vymáhať preplatenie faktúry z roku 2009. Sestra vykonala úpravné práce v byte zdedenom po mame,ktorej som spoluvlastníčkou 1/1, ktoré boli vykonané bez môjho súhlasu a vedomia, nakoľko som bola v zahraničí. Faktúru som jej odmietla preplatiť a ona podala žalobu na súd a zároveň si vymáha požiadavku aj u exekútora. Je možné v rovnakých sporoch takto postupovať? Súdne konanie sa už začalo, ale exekútor ma stále vyzýva k druhému jednaniu. Ako mám postupovať? Sestru som požiadala, aby to oznámila exekútorovi, ale ona to neurobila dodnes. Byt bol sestrou bez mojho vedomia aj prenajímaný, ale podiel z prenájmu mi odmietla dať. Ďakujem.”

K obdivom otázkám odpovedáme:

Nakoľko z obsahu Vašej otázky nie je možné určiť , či v danej veci prebieha občiansko súdne konanie alebo exekučné konanie Vám uvádzam nasledovné stanovisko k obom prípadom.

V prípade, že sa jedná o občiansko súdne konanie Vám odporúčam obrátiť sa na pomoc advokátskej kancelárie, resp. podať odvolanie v rámci tohto konania.

V prípade, že sa jedná o exekučné konanie, v zmysle ustanovenia § 46 Exekučného poriadku , súdny exekútor poverený vykonaním exekúcie sa postará o jej vykonanie.

Materiálnym predpokladom exekúcie je exekučný titul, ktorý tvorí podklad exekučného konania, na základe ktorého exekúcia prebieha.

Exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

Povinnosťou súdneho exekútora nie je preskúmavať okolnosti, ktoré predchádzali vzniku exekučného titulu.

V rámci exekučného konania poukazujem na ustanovenie § 50 Exekučného poriadku , na základe ktorého je povinný oprávnený vzniesť u súdneho exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré viedli k zániku vymáhaného nároku alebo bránia jeho vykonateľnosti, alebo ak sú tu iné skutočnosti, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí ak sa namieta, že oprávnený, alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky proti exekúcii musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne.

 Účastník konania môže vzniesť u exekútora do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti trovám exekúcie. O námietkach rozhoduje súd.

Účastník môže uplatniť námietku zaujatosti u súdneho exekútora najneskôr do 5 dní odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie alebo do 5 dní odo dňa, odkedy sa mohol dozvedieť o dôvode, pre ktorý je súdny exekútor vylúčený. Námietky povinného voči osobe súdneho exekútora nemajú odkladný účinok.

V námietke zaujatosti musí byť uvedené, proti komu smeruje, dôvod pre ktorý má byť súdny exekútor vylúčený a kedy sa účastník podávajúci námietku zaujatosti o tomto dôvode dozvedel.

V prípade, že ste nevyužili svoju možnosť podať v zákonnej lehote námietky voči exekúcii , máte v rámci exekučného konania využiť ďalšie možnosti ochrany a obrany povinného , t.j. podať v súlade s § 56 Exekučného poriadku žiadosť o doklad exekúcie, resp. v súlade s § 57 podať návrh na zastavenie exekúcie.

Zároveň Vám odporúčam, v prípade ak je voči Vašej osobe vedené exekučné konanie a ste účastníkom exekučného konania v zmysle ustanovenia § 205 Exekučného poriadku navštíviť príslušný exekútorský úrad a nahliadnuť do exekučného spisu za účelom prejednania Vašich pochybnosti v súvislosti s exekučným konaním.

Odpoveď:

Dobrý deň,

V prípade, že sa veriteľ rozhodne vymáhať si svoj nárok v rámci exekučného konania, je predpoklad, že ako spoludlžník úveru budete spolu s dlžníkom zaviazaný k plneniu spoločne a nerozdielne.

Spoločným záväzkom je taký záväzok, keď na strane dlžníka je viacero subjektov. Povinnosť viacerých dlžníkov plniť súčasne jednému veriteľovi (alebo aj viacerým) môže vzniknúť na základe rôznych právnych skutočností.

Ustanovenie § 511 Občianskeho zákonníka upravuje spoločné záväzky, ak je na strane dlžníkov viac osôb, na princípe solidárnej zodpovednosti za splnenie dlhu veriteľovi (pasívna solidarita). Pasívna solidarita vzniká teda iba v prípade, keď sa v zákone, v dohode účastníkov, v súdnom rozhodnutí (vydanom napr. na základe § 439) ustanovuje alebo keď to vyplýva z povahy plnenia, že účastníci sú zaviazaní spoločne a nerozdielne.

Právne následky pasívnej solidarity spočívajú v tom, že veriteľ (alebo aj veritelia) je oprávnený požadovať celé plnenie od ktoréhokoľvek dlžníka, a ten je povinný veriteľovi poskytnúť celé plnenie.

Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných vo vzťahu k veriteľovi zanikne.

V prípade, že súdny exekútor vykonáva exekúciu na základe exekučného titulu, v ktorom sú povinní zaviazaní k plneniu spoločne a nerozdielne, je jeho povinnosťou v zmysle Exekučného poriadku vykonať voči obom všetky úkony smerujúce k vymoženiu predmetnej pohľadávky v rovnakom rozsahu.

Zároveň si dovoľujem poukázať na skutočnosť, že súdny exekútor neskúma okolnosti, ktoré predchádzali vzniku exekučného titulu.

Odpoveď:

Dobrý deň,

Podľa ustanovenia § 46 ods. 1 Exekučného poriadku, exekútor poverený vykonaním exekúcie sa postará o jej vykonanie. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že po obdržaní poverenia na vykonanie exekúcie je súdny exekútor povinný vykonať všetky zákonné úkony smerujúce k vymoženiu celého vymáhaného nároku.

               V prípade, ak z exekučného titulu vyplýva, že ste obaja zaviazaní k úhrade pohľadávky v pomere spoločne a nerozdielne, tak veriteľ je oprávnený požadovať celé plnenie od ktoréhokoľvek dlžníka, a ten je povinný veriteľovi poskytnúť celé plnenie.         S poukazom na uvedené, ak oprávnený označil v exekučnom titule dve povinné osoby a súdnemu exekútorovi bolo príslušným súdom udelené poverenie na vymáhanie pohľadávky v zmysle exekučného titulu od oboch povinných v rovnakom rozsahu,  je súdny exekútor povinný aj  vykonávať exekúciu voči obom povinných v rovnakom rozsahu, avšak len do výšky vymáhanej pohľadávky. S tým, že plnením zo strany jedného zanikne dlh v rozsahu plnenia aj u druhého.

Spôsob vykonania exekúcie určuje súdny exekútor, ak Exekučný poriadok neustanovuje inak. Súdny exekútor vykonáva sám zisťovania majetku povinného a následne podľa týchto zistení určí spôsob vykonania exekúcie.  Uvedené však nebráni tomu, aby ste súdnemu exekútorovi oznámili Vám známe skutočnosti týkajúce sa majetku  ostatných povinných, v danom prípade oznámenie skutočnosti o možnom pracovnom pomere Vášho brata, s určením jeho zamestnávateľa.

 V prípade, ak súdny exekútor vykonanými lustráciami zistí zamestnávateľa povinného, resp. ak bude z Vašej strany oznámená predmetná informácia súdnemu exekútorovi, môže súdny exekútor pristúpiť k vykonaniu exekúcie zrážkami zo mzdy aj u Vášho brata. Súdny exekútor však nezodpovedá za úspešnosť daného spôsobu vykonania exekúcie, nakoľko za realizáciu zrážok, a teda aj za výpočet výšky zrážky zo mzdy nesie zodpovednosť platiteľ mzdy a nie súdny exekútor, t.j. súdny exekútor síce môže zvoliť daný spôsob vykonania exekúcie, avšak nie je zaručené, že Vášmu bratovi budú môcť byť v zmysle zákona realizované zrážky zo mzdy v prospech danej exekúcie.

Odpoveď:

Exekúciu zrážkami  iných príjmov upravuje zákon NR SR č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení v § 66 a nasl. , v spojení s § 89.

 Podľa § 89 ods. 1 Exekučného poriadku:

 (1) Ustanovenia o exekúcii zrážkami zo mzdy sa použijú aj na exekúciu zrážkami z pracovnej odmeny členov družstiev a z príjmov, ktoré povinnému nahrádzajú odmenu za prácu, najmä z odmeny vyplývajúcej z dohody o vykonaní práce, z náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, dávok sociálneho poistenia a z dôchodkov starobného dôchodkového sporenia.

 Príjmy, ktoré povinnému nahrádzajú odmenu za prácu, zákon vypočítava len príkladom; v podstate každý príjem povinného, ktorý svojou povahou nahrádza povinnému odmenu za prácu, bude podliehať exekúcii zrážkou.

 Medzi tieto príjmy zákon zaraďuje napríklad:

a) odmeny vyplývajúce z dohody o vykonaní práce,

b) náhrad príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca v zmysle zákona č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

c) dávky sociálneho poistenia podľa zákona o sociálnou poistení v zmysle zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, t. j. nemocenské dávky, dôchodkové dávky, úrazové dávky, dávka garančného poistenia, dávku v nezamestnanosti.

 S poukazom na vyššie uvedené aj nemocenské dávky podliehajú exekúcii.