V zmysle exekučného konania je nutné rozlišovať zriadenie exekučného záložného práva a vykonanie exekúcie predajom nehnuteľnosti.
Exekučné záložné právo je právny úkon, ktorým súdny exekútor zabezpečí vymáhanú pohľadávku.
Predaj nehnuteľnosti je samotný spôsob vykonania exekúcie, ktorým sa speňažením (predajom) nehnuteľnosti na dražbe uspokojuje vymáhaná pohľadávka.
Postup pri predaji nehnuteľnosti vo vlastníctve povinného upravuje § 134 a nasl. Exekučného poriadku.
V praxi sa vyskytujú situácie, kedy súdny exekútor zriadi na nehnuteľnosti vo vlastníctve povinného exekučné záložné právo a vlastník nehnuteľnosti – povinný chce predmetnú nehnuteľnosť blokovanú exekučným záložným právom predať (nie predajom na dražbe realizovanej súdnym exekútorom, ale uzavretím kúpnej zmluvy). V takomto prípade je nutné si zabezpečiť súhlas súdneho exekútora k predaju nehnuteľnosti. Aby mohol byť takýto súhlas udelený, v kúpnej zmluve je potrebné uviesť, že povinný ako predávajúci súhlasí s tým, aby kúpna cena, ktorá mu má byť za prevod vlastníckeho práva vyplatená, bude použitá na úhradu jeho záväzku v danom exekučnom konaní. Ak by výška kúpnej ceny nepostačovala na úhradu predmetného záväzku, je potrebné mať aj súhlas oprávneného s takýmto predajom nehnuteľnosti, nakoľko súdny exekútor zriaďuje exekučné záložné právo na návrh oprávneného. V tejto súvislosti platí, že kúpnu cenu neurčuje súdny exekútor, ale stanovuje sa znaleckým posudkom. Následne po pripísaní takto určenej kúpnej ceny na účet súdneho exekútora súdny exekútor zriadené exekučné záložné právo zruší.