Dobrý deň pán JUDr., keďže človek blúdi internetom a rád si prečíta komentáre a názor na vykladanie si zákona, tak aj na vašej stránke som sa dostal nie len k jednej podotázke. Teraz by som sa skôr opýtal na podnet pani Moniky. Píšete: „že tieto ste mali uplatňovať v prvej fáze civilného konania, kedy súd rozhodoval, či Vašu osobu zaviaže, alebo nezaviaže, na plnenie dlhu“. Predpokladám z toho čo pani napísala, že o danom civilnom konaní nebola ani informovaná. Je súd povinný, a pri akých náležitostiach, oznámiť (keďže ide v tomto prípade o účasníka civilného konania), o začatí civilného jednania voči konkrétnej osobe. Pretože ak nebola upovedomená a nevedela o danej skutočnosti je právo na jej strane? Tu sa ovšem dostávame k dvom paragrafom § 90 zák. č. 99/1963 Zb. a § 94 ods. 1 OSP tiz. Nedošlo náhodou k zneužitu § 94 ods. 1. Keď sa spätne zamyslím a pozriem na iné sudné/exekučné jednania, tak otázka by bola mierena predsa len širšie. Je možné začať civilné jednanie bez odporcu, resp. je možné začať jednanie neupovedomením o začatí súd. jednania voči odporcovi. Tu sa mi naskytá ešte podotázka. Keďže pani Monika je odporca v tomto prípade, resp. v prípade súd. konania, nie sú tu prítomné iné vlastnícke vzťahy. Čo v prípade, a zameriame sa na nehnuteľnosť, ktorej vlastníci sú spoluvlastníci, dajme tomu po ½, a žačne sa civilné jednanie voči jednému. Je povinnosť súdu upovedomiť druhú stranu (keďže je spoluvlastník a hranice nehnuteľnosti nie sú vytýčené) o začatí ako civilného jednania tak následne aj o začatí exekučného jednania, keďže automaticky ťarchy, ktoré sa na KÚ zapíšu budú na jednom liste vlastníctva a takýmto spôsobom odpíšu druhú osobu od narábania z majetkom nehnuteľnosti? Ospravedlňujem sa, že je to také dlhé, ale držím Vám palce vo Vašej stránke a on-line poradnstve. Pekný deň ešte prajem.

Dobrý deň,

Vašu otázku by som rozdelil na 5 bodov :

a.)     je súd povinný, a pri akých náležitostiach, oznámiť (keďže ide v tomto prípade o účastníka civilného konania), o začatí civilného jednania voči konrétnej osobe

b.)     Zneužitie § 94 ods. 1

c.)      je možné začať civilné jednanie bez odporcu, resp. je možné začať jednanie neupovedomením o začatí súd jednania voči odporcovi

d.)     spoluvlastníci a začatie exekučného konania

e.)      automaticky ťarchy, ktoré sú na KÚ – zápisom odpíšu druhú osobu od narábania z majetkom nehnuteľnosti

Ad a.)

Občiansky súdny poriadok upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb. V občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci, uskutočňujú výkon rozhodnutí, ktoré neboli splnené dobrovoľne, a dbajú pri tom na to, aby nedochádzalo k porušovaniu práv a právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb a aby sa práva nezneužívali na úkor týchto osôb. Občianske súdne konanie je jednou zo záruk zákonnosti a slúži na jej upevňovanie a rozvíjanie. Každý má právo domáhať sa na súde ochrany práva, ktoré bolo ohrozené alebo porušené. Súdy poskytujú pri plnení svojich úloh účastníkom v občianskom súdnom konaní poučenia o ich procesných právach a povinnostiach. Súdy povinnosť nemajú, ak je účastník v občianskom súdnom konaní zastúpený advokátom. V konaní postupuje súd v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná.

Účastníci majú v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie. Majú právo konať pred súdom vo svojej materčine alebo v jazyku, ktorému rozumejú. Súd je povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv. Spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva. Každý môže pred súdom ako účastník samostatne konať (procesná spôsobilosť) v tom rozsahu, v akom má spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti. Konanie sa začína na návrh. Návrh na začatie konania a jeho prílohy doručí súd ostatným účastníkom do vlastných rúk. Návrh, ktorý spĺňa predpísané náležitosti a jeho prílohy, súd odošle do 60 dní od doručenia návrhu.

Ad b.)

Základné občianske súdne konanie delíme na sporové a nesporové. Sporové sa začína na návrh (žalobu) účastníka, ktorého označujeme ako navrhovateľa alebo žalobcu. Nesporové sa začína na návrh účastníka (napr. osoby ktorá chce osvojiť dieťa „osvojiteľ“), niekedy môže začať aj bez návrhu, t.j. na podnet (napr. občana, okresného úradu a pod.) napr. v záujme ochrany maloletých detí. V nesporných konaniach nejde o spor medzi účastníkmi. Patrí sem napríklad : dedičské konanie, konanie o osvojenie, konanie o povolenie uzavrieť manželstvo, konanie o vyhlásenie za mŕtveho atď.

 

Ustanovenie § 94 ods. 1 OSP určuje, kto je účastníkom konania, ktoré možno začať i bez návrhu. V niektorých veciach môže byť ťažšie posúdiť, koho sa budú týkať práva a povinnosti, o ktorých súd rozhoduje. Nemusí ísť totiž vždy o právach a povinnosti osôb, ktoré sú uvedené priamo vo výroku rozhodnutia. Napr. v konaní o určenie vyživovacej povinnosti rodičov k maloletým deťom sú účastníkmi vždy obaja rodičia i keď súd rozhoduje vo výroku o výživnom iba vo vzťahu k jednému rodičovi. K nesporovým konaniam Vám poukazujem aj na ustanovenie § 81 Občiasnkeho súdneho poriadku.

V danom kontexte nie je preto jasné Vami formulované zneužitie ustanovenia § 94 ods. 1 OSP.

Ad c.)

Vzhľadom na obšírnosť sa zameriame na exekučné konanie. Exekučné konanie sa začína na návrh.  Exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Exekútor však môže začať vykonávať exekúciu až udelením poverenia súdu na jej vykonanie. Začatie exekučného konania bráni tomu, aby v tej istej veci prebiehalo iné exekučné konanie.

Účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor. Ak sú exekúciou postihnuté veci v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, účastníkom konania, ak ide o tieto veci, je aj manžel povinného, ak do začatia exekučného konania nedošlo k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva dohodou alebo súdnym rozhodnutím. K prechodu práv a povinností z exekučného titulu poukazujem na ustanovenia § 37 ods. 3., 4. a 5. Exekučného poriadku.

Prvý procesný úkon súdneho exekútora voči povinnému predstavuje upovedomenie o začatí exekúcie. Návrh na vykonanie exekúcie sa povinnému na vyjadrenie nedoručuje (s výnimkou podľa ustanovenia § 44 ods. 5 Exekučného poriadku). Upovedomenie o začatí exekúcie sa doručí oprávnenému a povinnému do vlastných rúk. Náhradné doručenie upovedomenia o začatí exekúcie povinnému, ktorý je fyzickou osobou, je vylúčené.  Ak nie je možné doručiť písomnosť fyzickej osobe oprávnenej podnikať na adresu jej miesta podnikania uvedenú v obchodnom registri alebo v inom registri, v ktorom je zapísaná, a jej iná adresa nie je exekútorovi známa, písomnosť sa považuje po troch dňoch od vrátenia nedoručenej zásielky exekútorovi za doručenú, a to aj vtedy, ak sa fyzická osoba oprávnená podnikať o tom nedozvie. Ak nie je možné doručiť písomnosť právnickej osobe na adresu jej sídla uvedenú v obchodnom registri alebo v inom registri, v ktorom je zapísaná, a jej iná adresa nie je exekútorovi známa, písomnosť sa považuje po troch dňoch od vrátenia nedoručenej zásielky exekútorovi za doručenú, a to aj vtedy, ak ten, kto je oprávnený konať za právnickú osobu, sa o tom nedozvie.  Ak povinný bezdôvodne odoprie upovedomenie o začatí exekúcie prijať, je toto upovedomenie doručené dňom, keď jeho prijatie bolo odopreté; o tom musí byť povinný poučený tým, kto ho doručuje. Exekútor môže požiadať súd o ustanovenie opatrovníka povinnému, ktorého pobyt nie je známy, ktorému sa nepodarilo doručiť upovedomenie o začatí exekúcie na známu adresu v cudzine, ktorý je postihnutý duševnou poruchou alebo ktorý nie je schopný zrozumiteľne sa vyjadrovať.

Ad d.)

Nehnuteľnosť v rámci exekučného konania môže byť postihnutá v podstate dvoma spôsobmi :

–          exekúcia sa vykoná predajom nehnuteľnosti (spoluvlastníckeho podielu)

–          pohľadávka oprávneného sa môže zabezpečiť exekučným záložným právom, ktoré sa zapíše do katastra nehnuteľností.

Súdny exekútor upovedomenie o začatí exekúcie predajom nehnuteľnosti doručí okrem oprávneného a povinného aj spoluvlastníkom a osobám, ktoré majú k nehnuteľnosti predkupné alebo iné vecné právo, okresnému úradu, daňovému úradu, správe finančnej kontroly a obci, v ktorej obvode je nehnuteľnosť, ako aj okresnému úradu, v ktorého obvode je bydlisko povinného. Okrem toho sa upovedomenie o začatí exekúcie vyvesí na úradnej tabuli exekútora až do vyvesenia dražobnej vyhlášky.

 

Súdny exekútor poverený vykonaním exekúcie upovedomí o začatí exekúcie zriadením exekučného záložného práva na nehnuteľnosť zapísanú v katastri nehnuteľností oprávneného a povinného a označí nehnuteľnosť, na ktorú sa zriaďuje exekučné záložné právo. Exekučný príkaz sa doručí oprávnenému, povinnému a okresnému úradu. Povinnému a okresnému úradu sa doručí do vlastných rúk. V prípade exekučného záložného práva sa listiny nedoručujú spoluvlastníkom nehnuteľnosti.

Ad e.)

V exekučnom konaní súdny exekútor môže postihnúť majetok, ktorý patrí povinnému, resp. na ktorý má povinný nárok. Z uvedeného dôvodu sa nestotožňujeme s Vašim záverom : “ … automaticky ťarchy, ktoré sú na KÚ – zápisom odpíšu druhú osobu od narábania z majetkom nehnuteľnosti … „.

Je nutné si uvedomiť, že v prípade spoluvlastníctva na nehnuteľnosti, zriadením exekučného záložného práva, resp. vykonaním exekúcie predajom nehnuteľnosti, sa vždy postihuje len podiel vo vlastníctve povinného (len jeho spoluvlastnícky podiel). V žiadnom prípade týmito úkonmi súdneho exekútora nie sú priamo postihnuté spoluvlastnícke podiely ostatných spoluvlastníkov.

V prípade ďalších otázok si Vám dovoľujeme poradiť aby ste sa obrátili na niektorú z advokátskych kancelárií vedených Slovenskou advokátskou komorou alebo na centrum právnej pomoci.