Reakcia na: Proti exekúcii môžete namietať v lehote
(Banskobystrické noviny 29/09/2015)
Autor: Redakcia
Strana:9
Hlavná podstata exekučného konania spočíva v uspokojení práv oprávnených osôb, ktoré im boli priznané voči povinným. Štát predstavuje garanciu toho, že prostredníctvom legálnych nástrojov, zabezpečí oprávnenému splnenie jeho práva voči povinnému, ktorý odmieta dobrovoľné plnenie.
Zákonná ochrana povinného v exekučnom konaní spočíva najmä v tom, že samotná exekúcia môže slúžiť len na uspokojenie práva oprávneného. Exekúcia nesmie povinnému spôsobiť ujmu vo väčšom rozsahu, to znamená, že rozsah výkonu exekúcie musí byť úmerný výške nároku oprávneného a trovám exekúcie. Zákonná úprava musí byť tak dôsledne prepracovaná, aby na jednej strane poskytovala záruku pre oprávneného v podobe uspokojenia jeho pohľadávky a na strane druhej chránila ekonomickú existenciu povinného, aby nemohlo dôjsť k situácii, že po vykonaní prvotných úkonov bude dlžník úplne ekonomicky vyčerpaný a tým pádom už nebude možné v exekúcii naďalej pokračovať. Ďalším zmyslom ochrany povinného je teda udržiavať jeho hospodársku aktivitu, a tak aspoň postupne uspokojovať nárok oprávneného. Princíp ochrany povinného sa teda pokúša povinnému ponechať určitú minimálnu sociálnu úroveň, taktiež sa snaží predísť jeho zániku, resp. likvidácii, a tým zachovať ekonomickú aktivitu na takej úrovni, aby mohlo postupne dochádzať k celkovému uspokojovaniu pohľadávky.
Obranou povinného rozumieme aktívne konanie povinného. Povinný má právo na svoju obranu využívať všetky zákonné prostriedky, ktoré mu môžu slúžiť k odvráteniu, prípadne tiež predchádzaniu nepriaznivých následkov spôsobených nariadením exekučného konania.
K základným inštitútom procesnej obrany účastníkov konania môžeme zaradiť námietky v exekučnom konaní. Námietky, ako inštitút procesnej obrany účastníkov konania, slúžia účastníkom ako určitý spôsob bránenia sa proti účinkom exekúcie a tiež proti prípadnému nezákonnému procesnému úkonu exekútora.
K najčastejšie využívaným námietkam môžeme zaradiť námietku zaujatosti súdneho exekútora, námietku proti exekúcii a námietku proti trovám exekúcie.
Prostredníctvom námietky zaujatosti súdneho exekútora nadobúdajú účastníci exekučného konania možnosť vyjadriť sa k osobe exekútora. Na uplatnenie námietky zaujatosti sa vzťahuje koncentračná zásada, t.j. odo dňa, kedy je účastníkovi konania doručené upovedomenie o začatí exekúcie, alebo odo dňa keď sa účastník konania dozvedel o dôvode vylúčenia exekútora, má účastník možnosť uplatniť námietku zaujatosti u exekútora v 5 dňovej lehote. Bez zakotvenia lehoty dochádzalo v praxi k zneužívaniu tohto inštitútu s cieľom samotnú exekúciu oddialiť. Súdny exekútor je zároveň povinný vec bezodkladne predložiť súdu. Námietka zaujatosti musí obsahovať dôvod, pre ktorý by mal byť exekútor z konania vylúčený, konkrétne proti ktorému exekútorovi námietka smeruje, akými dôkazmi preukazuje účastník konania dôvod námietky, kedy sa účastník podávajúci námietku zaujatosti dozvedel o dôvode vylúčenia. O námietkach proti zaujatosti exekútora rozhoduje súd , v lehote do 10 dní odo dňa predloženia veci, a to uznesením, proti ktorému nie je prípustný opravný prostriedok.
Námietky proti exekúcii predstavujú procesnú obranu povinného proti konaniu. Podľa § 50 Exekučného poriadku môže povinný vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. Súdny exekútor posudzuje podanie podľa jeho obsahu. Exekučný poriadok rozoznáva dve základné situácie, v ktorých exekučný súd o námietkach rozhodovať nebude. Za prvú situáciu môžeme označiť prípad, keď účastník konania podané námietky vezme späť. V tomto prípade pokračuje súdny exekútor vo vykonávaní exekúcie a o námietkach súd nerozhoduje. Za druhý prípad považujeme tú situáciu, keď súdny exekútor po podaní námietok, od vykonania exekúcie upustí. V zmysle § 46 ods. 8 Exekučného poriadku upustí exekútor od samotného výkonu exekúcie, ak povinný splnil čo mu ukladá rozhodnutie. V zmysle § 50 ods 2 Exekučného poriadku je súdny exekútor povinný doručiť súdu námietky proti exekúcii najneskôr do piatich dní od ich doručenia účastníkom. Exekučný súd je povinný rozhodnúť o námietkach proti exekúcii najneskôr do 60 dní od ich doručenia.
Za ďalšiu procesnú obranu účastníkov konania považujeme podanie námietok proti trovám exekúcie. Keďže trovy exekúcie môže v určitých prípadoch uhrádzať nie len povinný ale aj oprávnený, patrí aktívna legitimácia účastníkom na oboch stranách. Z uvedeného dôvodu ukladá zákon exekútorovi povinnosť určiť v upovedomení o začatí exekúcie predbežné trovy exekúcie. V rámci predbežných trov exekúcie exekútor vyčísli odmenu najviac v rozsahu ako pri upustení od exekúcie, náhradu výdavkov a náhradu za stratu času vyčísli len v rozsahu ich skutočnej výšky, v čase vydania upovedomenia o začatí exekúcie(§201 Exekučného poriadku).
Povinnosťou exekútora je zároveň upozorniť účastníkov exekučného konania, na možné vyššie trovy exekúcie, a tiež ich upovedomiť a poučiť o ich práve podať námietky proti trovám exekúcie.
Lehota na podanie námietok proti trovám exekúcie je 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. O námietkach proti trovám exekúcie rozhoduje súd.
Ak nastane situácia, že predbežne vyčíslená hodnota trov exekúcie bola vznikom ďalších trov prevýšená, vzniká súdnemu exekútorovi povinnosť vydať upovedomenie o ďalších trovách exekúcie. Lehota na podanie námietok je v tomto prípade 14 dní od doručenia upovedomenia o ďalších trovách exekúcie.