Relácia Občan za dverami zo dňa 17.11.2013, reportáž v čase od 1:04
odkaz: http://www.rtvs.sk/tv.programmes.detail/archive/2433?date=17.11.2013&channel=jednotka
Uvedená reportáž sa zaoberá v poslednom čase veľmi diskutovanou témou trov exekúcie. Jej predmetom je predovšetkým otázka, či je súdny exekútor povinný vrátiť povinnému už vymožené trovy exekúcie, ak súd pri zastavení exekúcie súdnemu exekútorovi trovy exekúcie nepriznal.
Trovy exekúcie sú upravené v ust. § 196 a nasl. zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení a ďalej vo Vyhláške MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov.
Za výkon exekučnej činnosti patrí súdnemu exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady o daň z pridanej hodnoty. Odmena exekútora a uvedené náhrady sa súhrnne označujú ako trovy exekúcie.
Vo všeobecnosti platí, že trovy exekúcie uhrádza povinný, pričom súdny exekútor ich vymáha už v priebehu exekúcie niektorým zo spôsobov určených na vymoženie peňažnej pohľadávky.
Súdny exekútor vyčísľuje trovy exekúcie prvotne v upovedomení o začatí exekúcie, v ktorom určuje výšku predbežných trov exekúcie. V prípade, že počas vykonávania exekúcie súdnemu exekútorovi vzniknú ďalšie trovy exekúcie, vydá exekútor upovedomenie o ďalších trovách exekúcie. V oboch prípadoch má povinný možnosť brániť sa proti nesprávne vyčísleným trovám exekúcie prostredníctvom námietok proti trovám exekúcie, resp. ďalším trovám exekúcie. O námietkach proti (ďalším) trovám exekúcie rozhoduje súd.
Na trovy exekúcie sa však pamätá aj v prípade, že súd rozhodne o zastavení exekúcie. Zákon konkrétne uvádza, že ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
V niektorých prípadoch rozhoduje súd o trovách exekúcie priamo v uznesení o zastavení exekúcie, v iných prípadoch o nich rozhoduje druhým uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, t.j. po právoplatnom zastavení exekúcie.
Každopádne pred takýmto rozhodnutím súd spravidla vyzve exekútora na vyjadrenie, či a v akej výške si uplatňuje trovy exekúcie. Súdny exekútor trovy exekúcie vyčísli, resp. súdu oznámi, že si trovy exekúcie pri zastavení exekúcie neuplatňuje. O týchto trovách následne rozhodne súd.
Najčastejším dôvodom, kvôli ktorému súd exekútorovi neprizná žiadne trovy exekúcie pri zastavení exekúcie, je, že si ich súdny exekútor neuplatní. Základom pre takýto postup súdneho exekútora môže byť predovšetkým výška už vymožených trov exekúcie počas výkonu exekúcie, t.j. súdny exekútor už vymohol pomernú časť trov exekúcie, ktoré mu patrili počas výkonu exekúcie, a preto si trovy exekúcie pri zastavení exekúcie neuplatnil.
V tejto súvislosti je potrebné poukázať na skutočnosť, ktorá bezprostredne súvisí s vyššie uvedeným, a to je úprava trov exekúcie podľa vyššie uvedenej Vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „Vyhláška“). Táto zahŕňa jednak všeobecnú úpravu odmeny súdneho exekútora, vymáhanej v rámci trov exekúcie v priebehu exekúcie, ako aj úpravu odmeny súdneho exekútora pri zastavení exekúcie, ktorá sa uhrádza v rámci trov exekúcie po zastavení exekúcie.
Ustanovenia, ktoré upravujú odmenu exekútora za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie vo všeobecnosti (ust. § 4 a nasl. Vyhlášky), resp. ustanovenia, ktoré upravujú odmenu exekútora za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na nepeňažné plnenie (ust. § 7 a nasl. Vyhlášky), sa vzťahujú na odmenu, ktorú súdny exekútor vymáha v rámci trov exekúcie spolu s pohľadávkou oprávneného.
V prípade, že súd rozhoduje o trovách exekúcie pri zastavení exekúcie, postupuje súdny exekútor pri ich vyčíslení podľa ust. § 14 a nasl. Vyhlášky. Tieto trovy exekúcie sa uhrádzajú po zastavení exekúcie.
Je teda zrejmé, že ak súd rozhoduje o zastavení a súčasne, resp. následne, aj o trovách exekúcie, majú sa na mysli trovy exekúcie pri zastavení exekúcie. Priamo zo samotnej povahy trov exekúcie pri zastavení exekúcie pritom vyplýva, že súd rozhoduje o tom, či, kto a v akej výške bude po zastavení exekúcie uhrádzať trovy exekúcie. Nerozhoduje teda spätne o výške už prípadne vymožených trov exekúcie.
S poukazom na uvedené, z výroku „Súdnemu exekútorovi súd náhradu trov exekučného konania nepriznáva.“ nemožno odvodzovať, že by mal súdny exekútor vymožené trovy exekúcie povinnému vrátiť. Inak by tomu bolo v prípade, že by súd skutočne rozhodol, že exekútor je tak povinný učiniť. Na druhej strane povinnosť súdneho exekútora vrátiť povinnému vymožené trovy exekúcie by mohla byť daná napr. aj v prípade, ak by súdny exekútor nejaké trovy exekúcie vymohol po právoplatnosti uznesenia o zastavení exekúcie. Avšak zo samotného výroku o nepriznaní trov exekúcie pri zastavení exekúcie takáto povinnosť exekútovi nevyplýva.
JUDr. Stanislav Podmanický – koncipient súdneho exekútora
JUDr. Rudolf Krutý – súdny exekútor