Súdny exekútor má pri výkone svojej činnosti zodpovednostný režim. V zmysle ustanovenia § 2 ods. 1 Exekučného poriadku súdny exekútor je štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie núteného výkonu exekučných titulov (ďalej len “exekučná činnosť”).
Podľa ustanovenia § 33 Exekučného poriadku ak osobitný zákon3j) neustanovuje inak, exekútor zodpovedá za škodu tomu, komu ju spôsobil on alebo jeho zamestnanec v súvislosti s činnosťou podľa tohto zákona. Exekútor ručí za škodu, ktorú spôsobili jeho zamestnanci v súvislosti s činnosťou podľa tohto zákona celým svojím majetkom. Zodpovednosť zamestnancov exekútora podľa občianskoprávnych alebo pracovnoprávnych predpisov tým nie je dotknutá.
(pozn. autora v zmysle EP – 3j : zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Profesor Prusák vo svojej knihe “Teória práva” definoval : “Protiprávne konanie (protiprávny úkon) je prejav vôle, ktorým subjekt porušuje príkazy a zákazy stanovené platným právom, prípadne povinnosti stanovené záväzkom. Nezavinené protiprávne konanie sa vyskytuje najmä v občianskom práve, obchodnom práve, ako aj iných oblastiach súkromného práva. So zavineným protiprávnym konaním (delitktom) je spojená subjektívna právna zodpovednosť. S nezavineným protiprávnym konaním (ne-deliktom) je spojená objektívna právna zodpovednosť.
Áno, nie len na akademickej pôde, je definovaná právna zodpovednosť subjektu, ktorý nedokázal plniť na základe zmluvného vzťahu. Je nutné striktne rozlišovať, či tu je právna zodpovednosť alebo nie je. Ak právna zodpovednosť je, vecne a miestne príslušný súd judikuje právo, ktoré sa môže stať predmetom exekúcie a po udelení poverenia na vykonanie exekúcie súdny exekútor pristúpi k vymáhaniu judikovaného práva.
Prostredníctvom právnych noriem a aj prostredníctvom akademickej pôdy je definovaná zodpovednosť súdneho exekútora a aj právna zodpovednosť povinného (je úplne irelevantné sa na tomto mieste zaoberať definovaním zopodvednosti oprávneného). Prečo nie je definovaná prostredníctvom spoločnosti, resp. právnymi komorami vrátane ministerstva spravodlivosti, zodpovednosť povinnostných subjektov? Zodpovednosť vo všeobecnom zmysle niesť následky za niečo. Nie je preto v intencii právnej zodpovednosti subjektu povinnosti nutnosť znášať šetrenie jeho majetkových pomerov? Nie je nutné, aby samotné oslovené orgány a osoby v zmysle ustanovenia § 34 Exekučného poriadku súdnemu exekútorovi umožnili preveriť dostatočným spôsobom majetkové pomery povinného? Alebo je v rámci spoločnosti a najmä zákonodarných orgánov umožniť neúmernú ochranu povinného k jeho objektívnej právnej zodpovednosti ?
Áno, samé otázky. A budem v nich pokračovať. Prečo daňové úrady prostredníctvom zákonodarného orgánu dosiahli zmenu Exekučného poriadku (prepodkladám to), kedy nie sú povinné poskytovať súdnym exekútorom žiadne informácie, nakoľko spadajú pod daňové tajtomstvo? Prečo banky vo svojich písomných vyjadreniach sa odvolávajú len na bankové tajomstvá? Pretože súdny exekútor pri prešetrení finančných tokov bezmajetných právnických osôb s prepodkladaným splácaním milionových úverov sa môže dotazovať len na ustanovenie § 34 ods. 5 Exekučného poriadku ?
Reálny príklad : Spoločnosť s ručením obmedzeným je v pomere k výške svojho dlhu v rámci hnuteľného majetku bezmajetná. Je vlastníkom nehnuteľnosti, pričom prednostným záložným veriteľom je – Banka. Súdny exekútor v zmysle ustanovenia § 34 ods. 3 Exekučného poriadku (nie ani ods. 1 a ani nie odsek 5 !!!) požiadal banku po preukázaní poverenia na vykonanie exekúcie, či a akým spôsobom povinný spláca úver (v rámci dodržania mlčnalivosti nebudem bližšie konkretizovať). Banka ne-odpovedala s odôvodnením, že ide o bankové tajomstvo. V rámci tej istej exekúcie súdny exekútor požiadal vecne miestne príslušný daňový úrad, aby mu preverila faktúry ako potvrdenie o kúpnej zmluve (povinný bol eventuálny kupujúci !!!). Daňový úrad odpovedal, že daná vec spadá pod daňové tajomstvo.
Byť dlžníkom sa môže stať z obejktívnych či subjektívnych príčin každý z nás. Aj ja. Napriek tomu som úplny zastánca toho, aby naše zákonodarné orgány pristúpili k zmene s tým, že sfunkčnia pre súdnych exekútorov šetrenie majetkov (prečo má byť pre súdneho exekútora zneprístupnené, keď na požiadanie klienta má záujem preveriť, akým spôsobom a či vôbec spláca povinný úver).
Tu nejde o získanie oprávnení pre súdnych exekútorov. Každí z nás sa raz môže stať oprávneným. Oprávneným, ktorý má v rámci právnej zodpovednosti povinného nárok na svoje peniaze. Ako má potom súdny exekútor svojmu klientovi, oprávnenému, vysvetliť, že “toto spadá pod bankové – daňové tajomstvo”.
Podľa žltého pôvodného komentára autorov Jaroslav Krajčo – Andrej Bajcura, str. 63, výklad ustanovenia § 34 Exekučného poriadku obsahuje len dôvodovú správu : “Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona. Exekučné konanie sa teda začína na návrh oprávneného. Exekútor však môže vykonávať exekučnú činnosť podľa tohto zákona až vtedy, keď ho touto činnosťou poverí súd, ktorý vydal exekučný titul. To znamená, že exekučnú činnnosť vykonanáva exekútor na základe poverenia súdu. Na to, aby výkon exekúcie bol efektívny, je nevyhnutné ustanoviť na jeho žiadosť súčinnosť pri vykonávaní exekučnej činnosti. Exekútor je osobou splnomocnenou štátom na uskutočňovanie núteného výkonu súdneho rozhodnutia. Svojím konaním ochraňuje tie práva fyzických osôb, právnických osôb a štátu, o ktorých právoplatnme rozhodol súd. Realizuje vykonateľné rozhodnutie vtedy, keď povinný v ustanovenej lehote dobrovoľne nesplní svoju povinnosť. Obdobné oprávnenie (oprávnenie žiadať o poskytnutie súčinnosti tretej osoby) má podľa platnej právnej úpravy i správca dane, ktorý svojím konaním pomáha pri ochrane majetku štátu. Podľa čl. 20 Ústavy SR vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu.”
Komentár Jaroslav Krajčo – Andrej Bajcura bol vydaný v roku 1996 (vydavateľstvo ELITA). Pôvodná účinnosť zákona č. 233/1995 Z. z. bola stanovená na dátum 01.12.1995.
JUDr. Pavol Zelenka – vedúci právneho oddelenia a koncipient súdneho exekútora
JUDr. Rudolf Krutý – súdny exekútor