Právna televízna poradňa
JOJ PLUS, 20:00 21/09/2013
Zaradenie: z domova
Relácia: KRIMI
Michal Farkašovský, moderátor: „Exekútor mi zobral všetky peniaze – takéto a podobné e-maily dostávame do našej Právnej televíznej poradne takmer denne. Zároveň sa nás pýtate, či môže exekútor siahnuť aj na to posledné, čo máte.“
Juraj Hajdin, redaktor: „Moja mama má päťdesiatšesť rokov, je nezamestnaná, v minulosti neplatila domovú daň. Teraz od nej chce exekútor mesačne stodeväťdesiat eur. To je v skratke e-mail od Pavla z Trenčína. Podobný e-mail napísala Katarína zo Skalice – Nezvládala som platiť dlh voči banke. Ten sa vyšplhal na dvetisíc päťsto eur. Na mzde mám exekúciu, zamestnávateľ mi už vypláca na účet nepostihnuteľnú časť mzdy. Teraz som sa dozvedela, že mám ďalší dlh. Exekútor mi siahol na účet, zablokoval mi aj príspevky na deti. Podobné problémy dostávame denne. Každý končí otázkou – môže mi exekútor zobrať to posledné, čo mám? Zrážanie pohľadávok exekútorom sa riadi trestným systémom. Podľa neho sa presne určuje delenie finančných prostriedkov tak, aby aj dlžníkovi, teda povinnému, ostali k dispozícii určité prostriedky.“
Bronislava Pavelková, právnička: „Tretinový systém je založený na odčítaní určitej nezraziteľnej sumy, ktorá patrí povinnému a osobám, ktoré sú naňho odkázané výživou. Následne sa po zrazení tejto sumy rozdelí zostávajúca výška príjmu na tretiny.“
Juraj Hajdin, redaktor: „Napríklad Katarína zarobí tristotridsaťtri eur. Prvá časť, stojedenásť eur, je na bežné exekúcie, ako je napríklad dlh voči mobilnému operátorovi, alebo banke. Na druhú tretinu môže siahnuť exekútor len v prípade, ak ide o takzvané prednostné pohľadávky, čo je napríklad výživné. Na tretiu časť exekútor nesmie nikdy siahnuť.“
Bronislava Pavelková, právnička: „Čiže ak jeden z tých divákov píše, že už mu exekúciu vykonávajú v rámci príjmu v zamestnaní, tak nový exekútor nesmie siahnuť na prostriedky na účte.“
Juraj Hajdin, redaktor: „Druhý exekútor alebo exekučné konanie v takomto prípade musí počkať, kým bude ukončená prvá exekúcia. V prípade, ak vám ďalší exekútor siahol na plat, odvolajte sa voči týmto exekučným úkonom. Namietajte, že exekúcia nebola vykonaná zákonným spôsobom.“
Po prečítaní vyššie uvedených riadkov je pochopiteľný niekedy veľmi negatívny postoj laickej verejnosti voči exekútorskému stavu, no v drvivej väčšine je tento postoj neadekvátny. Dôvodom sú neúplne a tým pádom skresľujúce informácie o postupe súdneho exekútora, jeho právomociach a v neposlednom rade o právach a povinnostiach povinných dlžníkov v exekučnom konaní.
V prvom rade je potrebné zdôrazniť, že v zmysle § 3 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti vykonáva exekútor exekučnú činnosť nestranne a nezávisle. Pri výkone svojej činnosti je viazaný len Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami podľa čl. 7 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky, zákonmi, inými všeobecne záväznými právnymi predpismi vydanými na ich vykonanie a rozhodnutím súdu vydaným v exekučnom konaní. Toto ustanovenie je alfou a omegou v rámci činnosti súdneho exekútora.
Ako je uvedené vyššie „Na mzde mám exekúciu, zamestnávateľ mi už vypláca na účet nepostihnuteľnú časť mzdy. Teraz som sa dozvedela, že mám ďalší dlh. Exekútor mi siahol na účet, zablokoval mi aj príspevky na deti.“
Na tomto prípade je možné vysvetliť viaceré aspekty činnosti súdneho exekútora ale aj zároveň vysvetliť možnosti ochrany povinného v rámci vykonávanej exekúcie.
V ustanovení § 69 až 71 Exekučného poriadku je upravený spôsob, ako má platiteľ vypočítať sumu, ktorú môže v príslušnom mesiaci zraziť zo mzdy. Spôsob výpočtu zrážok chráni povinného tým, že zákon stanovuje sumy, ktoré sa nesmú zraziť zo mzdy – dôchodku a musia byť v príslušnom mesiaci vyplatené k dispozícii povinného. Z uvedeného vyplýva, že samotný zákon poskytuje ochranu povinného a to tým, že striktne určuje rozsah v akom je možné postihnúť mzdu povinného.
Problém však môže nastať v tom prípade, keď je táto nepostihnuteľná časť vyplácaná na účet povinného v banke.
V zmysle ustanovenia § 65 Exekučného poriadku môže exekútor vykonať exekúciu v jednom konaní aj niekoľkými spôsobmi. Uvedené znamená, že nie je protizákonným konaním súdneho exekútora, ak v jednom exekučnom konaní vykonaná exekúciu nielen výkonom zrážok zo mzdy povinného, ale aj zároveň „zablokuje účet povinného v banke“. Vyššie citovaná informácia uvedená v článku je tým pádom veľmi zavádzajúca.
Je samozrejmé, že laická verejnosť nemusí mať dokonalý prehľad o právach garantovaných zákonom, je však úlohou dobrého právnika poskytnúť taký výklad práva, ktorý možno nezrozumiteľné zákonné ustanovenia preloží do „ľudskej reči“.
V prípade, že povinnému je zasielaný zostatok mzdy tzv. nepostihnuteľná časť na účet v banke, ktorý je zablokovaný na základe pokynu súdneho exekútora, je možné využiť ustanovenie § 104 ods. 2 Exekučného poriadku. Citované ustanovenie striktne stanovuje, ak má povinný zasielanú mzdu alebo iné príjmy na účet v banke, exekúcii odpísaním z účtu v banke nepodliehajú ani prostriedky do výšky sumy, ktorá sa podľa zákona nesmie povinnému zraziť z mesačnej mzdy alebo z iných príjmov (napríklad dôchodku), a to od momentu, keď táto skutočnosť bola banke oznámená.
Je zrejmé a zákonom ošetrené, že povinný má možnosť sa dostať k finančným prostriedkom, ktoré nepodliehajú exekúcii aj priamo zo svojho účtu. Musí si však uplatniť vyhlásenie podľa ustanovenia § 104 ods. 2 Exekučného poriadku, v ktorom uvedie sumu, ktorú žiada uvoľniť. Toto vyhlásenie by malo byť k dispozícii v každej banke. Vyplnené vyhlásenie následne povinný zašle exekútorovi spolu s dokladmi, ktoré preukazujú, že sú mu na jeho účet takéto prostriedky skutočne zasielané (výpisy z účtu za posledné dva mesiace, potvrdenie o výške príjmov zasielaných na účet za posledné dva mesiace). Súdny exekútor podľa priložených dôkazov povinnému vypočíta základnú sumu, ktorá sa mu podľa zákona nesmie zraziť z mesačnej mzdy alebo z iných príjmov a vo vyhlásení uvedie sumu, ktorá má byť povinnému uvoľnená jedno rázovo alebo uvoľňovaná mesačne (v závislosti od toho, či je výška jeho príjmov mesačne rovnaká alebo každý mesiac rôzna). Na základe exekútorom odsúhlaseného vyhlásenia následne banka uvoľní, resp. uvoľňuje, povinnému sumu, ktorú exekútor uviedol (v prípade, že nesúhlasil s výškou sumy uvedenou povinným) alebo schválil (v prípade, že s ňou súhlasil).
Spomenuté vyhlásenie podľa § 104 je takisto možné uplatniť v prípade, že na účet sú zasielané rôzne štátne sociálne dávky ako napr. prídavok na dieťa. Je však potrebné dodržať vyššie uvedený postup, t.j. predložiť súdnemu exekútori predmetné vyhlásenie spolu s dokladmi o poberaní týchto dávok.
V prípade, že má povinný akékoľvek pochybnosti o svojich právach, má možnosť obrátiť sa písomne alebo prísť počas úradných hodín na exekútorsky úrad. Je to ten najjednoduchší spôsob ako predísť prípadných ďalším komplikáciám.
Poskytnutím vysvetlenia tých „najkritickejších“ a najčastejšie sa vyskytujúcich problémov vo vzťahu povinný a súdny exekútor je potrebné zlepšiť náhľad na prácu súdneho exekútora. Je dôležité si uvedomiť a konštatovať, že súdny exekútor nie je žiaden zloduch, ktorý koná svojvoľne ale v prvom rade je ochrancom zákona, nakoľko na základe poverenia súdu zabezpečuje vymožiteľnosť práva. Podotýkam, že rozsah a spôsob akým koná súdny exekútor je striktne určené príslušnými zákonmi. V žiadnom prípade nejde o ľubovôľu súdneho exekútora ako často krát širšia laická verejnosť mylne dôvodí.
Každý z nás sa predsa môže ocitnúť v situácii, že mu niekto dlhuje a ak nie je ochota zo strany dlžníka dobrovoľne zaplatiť, je právom oprávneného subjektu sa domôcť svojich práv aj prostredníctvom súdneho exekútora.
Mgr. Peter Dulaj – zamestnanec exekútorského úradu
JUDr. Rudolf Krutý – súdny exekútor